|
Čivava | |
|
Ich vlasťou je územie dnešného Mexika, oblasť Chi-hua-hua, podľa ktorej dostali dnešné meno. Indiánske kmene strednej Ameriky (Toltékovia, Mayovia aj Aztékovia) chovali drobné psíky hlavne k náboženským obradom. Mnoho ich božstiev malo zvieracie podoby, medzi nimi aj psie. Po objavení Ameriky sa do Európy dostávali správy o indiánskych kultúrach a teda aj o ich predstavách posmrt ného života. Podľa nich sa človek, ktorý zomrel dostával do stále hlbších priestorov podsvetia, až po štyroch rokoch sa ocitol na brehu veľkej vodnej plochy. Prevoz cez ňu zabezpečovali psy a ten z nich, ktorý poznal svojho pána, ho potom radostne sprevádzal na ďalšej nebezpečnej ceste. Preto pri pohrebe Indiána bol šípom zabitý aj jeho pes, ktorý dostal na krk akési vodítko a bol spolu so svojím majiteľom pochovaný. Archeológovia nachádzajú pozostatky čiváv už z doby 1300 až 500 r.p.n.l. a mnohé z nich sú vystavované vo svetových múzeách.
|
Koncom 19. Storočia sa v USA rozmohol organizovaný chov psov, usporadúvali sa prvé výstavy a dovážali sa ďalšie plemená. Turisti, ktorí navštevovali staré pamiatky v Mexiku, sa tam stretávali s ich malými psíkmi, ktorí sa dali lacno k úpiť. Ich vzhľad bol veľmi rozdielny, ale aj napriek tomu vykazovali spoločné znaky: dlhé zahnuté pazúry, fontanelu a veľké uši. Čivava bola po prvý krát vystavená v auguste 1884 vo Filadelfii pod menom CHIHUAHUA teriér. V roku 1923 bol v USA založený "Americký CHIHUAHUA klub", ktorý vypracoval prvý štandard. V roku 1952 bol založený "Klub dlhosrstých čiváv". Vďaka obidvom klubom došlo k prešľachteniu plemena, ktoré nastúpilo cestu po ďalších krajinách. Do roku 1970 bolo v USA do plemennej knihy zapísaných 30 000 čiváv. V Mexiku bol vývoj plemena trochu odlišný. Skôr išlo len o množenie, takže mexický typ sa začal od čivavy v USA odlišovať. Mexické čivavy mali telo skôr chrtovité, nohy boli väčšie, lebky užšie, uši väčšie a oči boli veľké a guľaté. Zostalo odlišné osrstenie chvosta, fontanela a štekanie bolo skôr podobné vytiu. Keď si chovatelia v Mexiku uvedomili, že riadne chovaní psy majú väčšiu šancu na predaj, založili si tiež plemennú knihu, ale nie všetci chovatelia sa jej prispôsobili. Registrácia prvej čivavy bola zaznamenaná v roku 1942, šlo o fenku. V roku 1947 už bolo vykonaných 75 zápisov. Prvá dlhosrstá čivava bola zapísaná v roku 1959. V roku 1964 bolo v evidencii 23 krátko a 12 dlhosrstých čiváv. Paradoxná situácia vznikla, keď Mexičania museli doviesť ďalšie čivavy z USA, aby vylepšili svoj chov. Do československej republiky bola prvá čivava dovezená v roku 1971 z USA. Krátkosrstá fenka Carissima Ali-Ettes žila potom v chovateľskej stanici "Z Neuštejna". V roku 1976 doviezli zo SRN prvú dlhosrstú čivavu manželia Serbusovci, bol to pes Ziesel vom Steppenbrunnen.
 |
|
|
|
